Marianna Balašková

KTO SOM

Volám sa Marianna Balašková.

Celý svoj profesionálny život zasväcujem deťom, vzdelávaniu a práci s ľuďmi. Vyštudovala som pedagogiku pre 1. stupeň základnej školy a špeciálnu pedagogiku. Dlhé roky som pôsobila v špeciálnom školstve, kde som mala možnosť spoznať nielen potreby detí, ale aj príbehy rodín, ktoré často čelia náročným životným situáciám.

Dnes pracujem ako učiteľka na základnej škole. Každý deň sa stretávam s deťmi, ktoré sú budúcnosťou nášho mesta. Práve preto verím, že ak chceme hovoriť o budúcnosti Hnúšte, musíme hovoriť o tom, aké podmienky vytvárame pre naše deti, mladých ľudí a rodiny.

SKÚSENOSTI, KTORÉ CHCEM VYUŽIŤ PRE MESTO

Komunálna politika pre mňa nie je neznámym prostredím. Pôsobila som ako poslankyňa mestského zastupiteľstva a neskôr aj nejaký čas ako viceprimátorka mesta Hnúšťa. Mala som možnosť spoznať fungovanie samosprávy zvnútra, jej príležitosti, zodpovednosť aj každodenné výzvy.

Táto skúsenosť ma naučila, že dobré rozhodnutia vznikajú tam, kde existuje komunikácia, spolupráca a ochota hľadať riešenia v prospech ľudí.

Jednou z vecí, na ktoré som počas svojho pôsobenia najviac hrdá, je vznik Fondu viceprimátorky. Spolu s vtedajším primátorom Romanom Lebedom sme sa rozhodli, že časť našich odmien budeme pravidelne vracať späť ľuďom v našom meste. Vďaka tomu sa každý mesiac rozdelilo 500 eur na podporu športu, vzdelávania, práce s mládežou a ďalších aktivít, ktoré obohacovali život v Hnúšti.

Nešlo o veľké gestá ani o politické body. Išlo o jednoduchú myšlienku: ak môžeme pomôcť, pomôžme. Práve takto si predstavujem samosprávu aj dnes – blízku ľuďom, citlivú k ich potrebám a schopnú premieňať slová na konkrétne skutky. Samospráva nemusí byť len o rozhodnutiach a uzneseniach. Môže byť aj o konkrétnej pomoci, ktorá sa dostane tam, kde je naozaj potrebná.

„Vždy som verila, že verejná funkcia nie je len o právomociach, ale aj o zodpovednosti a ochote vracať niečo späť ľuďom, ktorí nám dôverovali.“

AKÚ HNÚŠŤU CHCEM PODPOROVAŤ

Verím, že naše mesto má potenciál. Potrebujeme ho spoločne rozvíjať a vytvárať podmienky, aby sa tu ľuďom dobre žilo dnes aj v budúcnosti.

Rozvoj mesta pre mňa znamená:

• kvalitné školy a podmienky pre deti,
• bezpečné a upravené verejné priestory,
• podporu športu, kultúry a voľnočasových aktivít,
• silný komunitný život,
• pomoc rodinám a seniorom,
• podporu miestnych iniciatív a aktívnych ľudí,
• hľadanie nových príležitostí pre rozvoj mesta.

Pri každom rozhodnutí by sme si mali položiť jednoduchú otázku:

Bude sa tu ľuďom vďaka tomuto rozhodnutiu žiť lepšie aj o desať rokov?

SPÁJANIE ĽUDÍ

Som skôr pokojný a rozvážny človek. Nemám rada konflikty, hádky ani osobné útoky. Ani počas svojho pôsobenia v mestskom zastupiteľstve som nepatrila medzi tých, ktorí mali potrebu komentovať každú tému či byť za každú cenu najviac počuť. Nie preto, že by som nemala vlastný názor. Práve naopak. Každému rokovaniu som venovala čas, materiály som si dôkladne preštudovala a vždy som vedela, aký postoj k danej veci zaujímam. Potom som sa podľa toho aj rozhodovala a hlasovala.

Verím, že úlohou poslanca nie je hovoriť najviac, ale zodpovedne sa rozhodovať. Svoj názor môžeme presadzovať slušne, vecne a s rešpektom k druhým ľuďom. Stále som presvedčená, že slušnosť nie je slabosť. Je to sila. Preto chcem podporovať kultúru dialógu, spolupráce a vecného riešenia problémov namiesto zbytočných sporov a rozdeľovania ľudí.

Nepovažujem sa ani za človeka, ktorý má odpoveď na každý problém. Viem však počúvať, hľadať riešenia a prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Počas svojho života som pracovala s deťmi, rodinami aj ľuďmi, ktorí sa ocitli v náročných situáciách. Naučilo ma to empatii, trpezlivosti a schopnosti pozerať sa na problémy nielen cez čísla, ale predovšetkým cez ľudí.

Verím, že práve tieto vlastnosti by mali byť súčasťou dobrej samosprávy.

„Dobrý poslanec nemusí byť najhlasnejší v miestnosti. Mal by byť predovšetkým zodpovedný, pripravený a schopný rozhodovať v prospech ľudí.“

PREČO SA VRACIAM

Priznám sa, že po odchode zo samosprávy som si myslela, že sa do komunálnej politiky už nikdy nevrátim. Vrátila som sa naplno k práci učiteľky, k deťom a vzdelávaniu.

Postupne som si však uvedomila, aký veľký vplyv majú rozhodnutia samosprávy na každodenný život nás všetkých. Ovplyvňujú školy, športoviská, verejné priestory, podporu rodín aj budúcnosť celého mesta. Preto kandidujem znova. Nie preto, aby som niečo získala pre seba. Kandidujem preto, aby som svoje skúsenosti, energiu a čas opäť venovala mestu, v ktorom žijem a na ktorom mi záleží.

Verím, že Hnúšťa má budúcnosť. A verím, že ju dokážeme budovať spoločne, slušne a s rešpektom jeden k druhému.

Každý z nás možno vidí Hnúšťu trochu inými očami.

Niekto tu vychováva deti. Niekto tu celý život pracoval a prežil svoje najkrajšie roky. Niekto podniká, športuje, venuje sa kultúre alebo pomáha druhým. Každý z nás však chce to isté – aby sa v našom meste dobre žilo.

Aj ja si želám Hnúšťu, v ktorej budú mať deti príležitosti, rodiny podporu, seniori rešpekt a aktívni ľudia priestor meniť veci k lepšiemu.

„Budem počúvať, komunikovať a pracovať pre ľudí, nie pre politiku.“